Prírodné danosti
Geológia
Lesy, dreviny a zeleň
Voda
Chránené územia
Ďalšie prírodné hodnoty
História a súšasnosť
Cestovný ruch

Územie Galantského regiónu sa rozprestiera na juhozápadnom Slovensku, v srdci Podunajskej nížiny, medzi tokmi Váhu a Malého Dunaja.

Okres Galanta so svojou rozlohou 641 km2 a počtom obyvateľstva 94 560, patrí k väčším okresom Slovenska.

Najsevernejší bod okresu Galanta leží v katastrálnom území obce Šalgočka a najjužnejší bod sa nachádza v katastrálnom území obce Dolný Chotár. Najzápadnejší bod okresu Galanta leží v katastri obce Veľký Grob a najvýchodnejší bod sa nachádza v katastri obce Kráľov Brod.

Okres Galanta spadá podľa administratívneeho členenia Slovenskej republiky do Trnavského samosprávneho kraja a zahŕňa:

3 mestá:

Galanta
Sereď
Sládkovičovo

33 obcí:

Abrahám
Čierna voda
Čierny Brod
Dolná Streda
Dolné Saliby
Dolný Chotár
Gáň
Horné Saliby
Hoste
Jánovce
Jelka
Kajal
Košúty
Kráľov Brod
Malá Mača
Matúškovo
Mostová
Pata
Pusté Sady
Pusté Úľany
Šalgočka
Šintava
Šoporňa
Tomášikovo
Topoľnica
Trstice
Váhovce
Veľká Mača
Veľké Úľany
Veľký Grob
Vinohrady nad Váhom
Vozokany
Zemianske Sady.


Archeologické nálezy z tejto oblasti potvrdzujú, že krajina bola súvisle osídlená od konca mladšej doby kamennej. Dnes je pre svoje kultúrne a historické pamiatky - kaštiele,
kúrie, kostoly, mlyny - vyhľadávanou turistickou oblasťou.
Oblasť je bohatá nielen svojou národopisnou a folklórnou tradíciou, ale aj súčasnosťou.

Prírodné danosti

Výhodné klimatické podmienky a pôda najvyšších bonít predurčujú územie k poľnohospodárskej výrobe. Územie Galantského regiónu má nížinný charakter s vysokým podielom ornej pôdy a takmer žiadnou lesnatosťou. Na vzniku súčasného typu krajiny sa podieľala hlavne transportačná a akumulačná činnosť vody a vetra v mladšom geologickom období, keď boli postupne sedimentmi zanášané bývalé jazerné a močaristé plochy. Územie je poľnohospodársky intenzívne využité. Hospodársky i krajinársky sú vysoko hodnotené vinohrady, ovocné sady a záhrady.

Pôdy v regióne patria z hľadiska bonity medzi najlepšie, aj keď sú vplyvom činnosti
človeka postupne degradované.

Geológia

Nerastné suroviny predstavujú len štrkopiesky a keďže tvoria podstatnú časť podložia, ich zásoby sú ťažko vyčísliteľné.
Začiatkom 60-tych rokov prebiehal v Galantskom regióne neúspešný vrtný prieskum         na uhľovodíky (vrt v Diakovciach). Zistila sa však prítomnosť termálnej vody, ktorá je           od 70-tych rokov využívaná na rekreačné účely (Diakovce).
Na území mesta Galanta  boli v rokoch 1983 a1984 navŕtané dva geotermálne vrty, každý s výdatnosťou 25l/s a s teplotou vody 78 oC. Termálna voda sa od roku 1997 využíva na vykurovanie bytov a nemocnice a od roku 2007 aj na rekreačné účely (vykurovanie  TC Galandia).
V Sládkovičove pri Vincovom lese sa využíval geotermálny vrt s teplotou vody 62 oC na vykurovanie skleníkov, v súčasnosti na rekreačné účely - vybudované termálne kúpalisko.

Lesy, dreviny a zeleň

Zastúpenie lesov v regióne je veľmi nízke. Lesné porasty sú tvorené drevinami lužného typu. V drevinovej skladbe prevláda jelša lepkavá, dub letný, javor poľný, topoľ biely, topoľ šedý a agát biely.
Sídelná vegetácia je pomerne dobre zastúpená plochami i líniami stromov, krovín, kvetov a trávnikov. Táto vegetačná kulisa súčasne tvorí aj ochrannú a izolačnú bariéru proti veternej erózii
z poľnohospodárskej pôdy. Verejná zeleň je prevažne v správe technických služieb príslušného mesta, obce.

Voda

Pri ochrane vôd treba vychádzať hlavne z toho, že ľudské zdravie je najviac ohrozené znečistením dvoch zložiek životného prostredia - vody a vzduchu. Ak má voda slúžiť v budúcnosti človeku, jeho zdraviu, ale aj spoločenskému a ekonomickému rozvoju, musí byť chránená a zachovaná čistá a v dostatočnom množstve.
Významnými vodnými tokmi Galantského regiónu sú: Váh, Malý Dunaj, Dudváh, Čierna Voda a rad menších tokov, ktoré sú tokmi alochtónnymi a na územie pritekajú znečistené. Je to dôsledok vypúšťania nedostatočne vyčistených vôd z priemyslu, poľnohospodársko-potravinových komplexov, komunálnou sférou, spôsobujúcimi bodové a plošné znečistenie. K tomuto sa pridáva aj kontaminácia povrchových a následne podzemných vôd vplyvom splachov z poľnohospodárskej výroby.
Významná je aj prítomnosť geotermálnych prameňov s vysoko mineralizovanou geotermálnou vodou a tiež artézskych prameňov.

Chránené územia

Za chránené územia možno vyhlásiť lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu a biotopy vtákov, vrátane sťahovavých druhov, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu.
Na území mesta Galanta sa nachádza "Galantský park", v rámci ktorého sú všetky stromy chránené. Historický park je najväčšou súvislou plochou v meste Galanta, s výskytom množstva starých hodnotných jedincov drevín.
Prírodná rezervácia "Sládkovičovská duna" bola vyhlásená za chránenú v roku 1982. Predmetom ochrany je ochrana zachovaných zvyškov pieskomilnej vegetácie s výskytom fytoge jograficky významných druhov na charakteristickom, najsevernejšie situovanom pieskovom presype Podunajskej roviny na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Chránené nálezisko zahruje neveľký, asi 8 m vysoký pieskový presyp, ktorý je čiastočne narušený dávnou ťažbou piesku. Vplyvom pasenia bol pôvodný porast tiež narušený a dnes tu prevláda trávnatý zárast. V tomto záraste sa aj dnes nachádzajú významné druhy xerotermnej flóry. Na lokalite je zaujímavý výskyt kontinentáneho stredoázijského  druhu sápy hľuznatej, ktorá v tejto lokalite rastie na neobvyklom piesočnom stanovišti. 
"Sládkovičovský park" bol za chránený vyhlásený v roku 1983. Areál je historický park a je to významný prvok mestskej zelene. Nachádza sa pri kaštieli a vyskytujú sa tu aj dva chránené stromy - platany.
Chránený areál "Košútsky park" - vyhlásený za chránený v r. 1983. Predmetom ochrany je parková plocha z 19. storočia. Má značnú mikroklimatickú, dendrologickú, biologickú a historickú hodnotu. Tvorí rekreačné zázemie pre obec a blízky domov dôchodcov. Nachádza sa v katastrálnom území obce Košúty. Ďalších chráneným areálom v Košútoch je "Park pri ihrisku" - vyhlásený za chránený v roku 1983 a je vhodným zázemím pre športový areál a poskytuje možnosti pre krátkodobú rekreáciu občanov a výchovné využitie. Vznik parku pravdepodobne súvisí s výstavbou blízkej kúrie v 2. polovici 19. storočia.
Chránené územie s celkovou rozlohou 1215,82 ha sa nachádza v okrese Galanta a katastrálnych územiach Dolná Streda, Kajal, Šoporňa, Váhovce a v okrese Šaľa. Hlavným predmetom ochrany je bučiak nočný, ktorého hniezdna kolónia v tomto území je jednou z posledných a najvýznamnejších na západnom Slovensku. Tomuto druhu vyhovuje množstvo zachovaných mŕtvych ramien v okolí vodnej nádrže. Územie je súčasťou sústavy chránených úzmí NATURA 2000.

Ďalšie prírodné hodnoty

Štrkovisko - Malá Mača - nachádza sa na severozápadnej hranici intravilánu obce Malá Mača pri biokoridore vodného toku Gidra. Vzniklo bagrovaním a hĺbka vody je do 14 m. Kúpanie a rekreácia v letných mesiacoch je v tejto lokalite neorganizovaná a nespĺňa základné hygienické požiadavky.
Rybník "Spodný hon" - sa náchadza na hranici extravilánu v južnej časti katastra obce
Malá Mača vedľa rieky Dudváh.
Bagrovisko "Čierna voda" - nachádza sa v katastri obce Čierna Voda a kvalitou vody je vyhovujúca na kúpanie.
Jazero "Košťán"- sa nachádza v katastri obce Kajal.
Rybník "Relax" - nachádza sa v katastri obce Košúty.

 

História a súčasnosť

Galanta
História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu. Najstarší
písomný doklad p Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu
kráľa Belu IV. v rokoch 1237. V tejto písomnej správe sú uvádzané majetkové 
pomery na území zvanom Galanta. Do roku 1421 prechádzal majetok obce 
vlastníctvom viacerých rodov a od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských 
majetkov postupne stával šlachtický rod Esterházyovcov, ktorý takmer šesť storočí
udával smer i tempo rozvoja mestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie
výročných jarmokov už v 16. storočí (1564-1570). Výsady pozdvihli Galantu do stavu
mestečiek. 
Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica.
V 18. storočí bol významný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie 
cechu obuvníkov, čižmárov a krajčírov.
Druhá polovica 19. storočia priniesla dôležité zmeny v živote mestečka - Galanta sa 
stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového
úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažných ústavov.
V roku 1850 bola pripojen ma železničnú sieť.

Rod Esterházyovcov zanechal pre mesto Galanta tri krásne kultúrne pamiatky.
Renesančný kaštieľ bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym. 
Stavebný vývoj kaštieľa s opevnením predstavoval hodnotný komplex  neskororenesančnej
architektúry. Súčasnú podobu získal po celkovej rekonštrukcii, ktorá bola dokončená
v r. 1992. Kaštieľ je vo vlastníctve mesta a nachádza sa v ňom obradná miestnosť 
a mestská galéria.
Neogotický kaštieľ dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako 
renesančný opevnený objekt. V r. 1736 bol prestavaný v barokovom slohu. Dnešnú
podobu nadobudol kaštieľ v r. 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym, 
ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou. Je vo vlastníctve mesta.
Neogotická pohrebná kaplnka rodu Esterházyovcov na starom cintoríne slúži ako
dom smútku.
Významnou kultúrnou pamiatkou mesta je i rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa,
ktorý bol dokončený a vysvätený v r. 1805. Je to monumentálna dvojvežová klasicistická
stavba s barokovými prvkami. V interiéri kostola vyniká oltár z r. 1741, ktoý bol
prenesený zo zbúranej barokovej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie.

Mestská časť Nebojsa sa v písomnostiach spomína po prvý raz v roku 1405.
Na jej území sa nachádza kaštieľ, ktorý vybudovala rodina Baloghovcov ako 
opevnený objekt. Väčšina neskorších majiteľov kaštieľ prestavovala. Najradikálnejšia 
prestavba bola realizovaná v r.1600 tak, aby mohla čeliť tureckým nájazdom. 
Kaštieľ je v súčastnosti súkromným majetkom a v dôsledku dlhodobej nečinnosti 
majiteľa chátra.

Prvá písomná zmienka o mestskej časti Hody, je z r. 1291. V r. 1672 sa spomína
kaštieľ s majetkami, ktoré boli súčasťou dedičstva Mikuláša Andrášiho. 
Dnešná podoba kaštieľa je daná prestavbou z roku 1780 v klasickom slohu.
V 60-tych rokoch 19. stor. sa vlastníkmi objektu stali Esterházyovci.
V súčasnosti bol prinavrátený rehole Saleziánov Don Bosca.

Počas prvej pozemkovej reformy v r. 1921 bola založená dnešná mestská
časť Galanty - Javorinka, predtým Štefánikovo. Osídlili ju kolonisti z 13 
považských obcí. Ku Galante bola pričlenená v r. 1960.

Sereď
Vznikla ako osada strážcov vodného hradu Šintava. V prvej písomnej zmienke
z roku 1313 sa uvádza ako Zereth. V minulosti patrila k panstvu Šintava, od roku
1817 bola centrom panstva Sereď. Vlastníkmi panstva boli významné šľachtické
rodiny Thurzovcov a Esterházyovcov. 
Mestečko bolo významným obchodným centrom južného považia, známe najmä
trhmi s dobytkom, obilím a drevom, ktoré spolu s iným  tovarom splavovali
po Váhu zo severného Slovenska. V Seredi bola konečná stanica konskej 
železnice vedúcej z Bratislavy (1837-1846). Pri Váhu bol Kráľovský soľný sklad,
odkiaľ sa soľ po železnici dopravovala až do Viedne.

Z historických pamiatok je najvýznamnejšou kaštieľ v parku - prestavaný 
zvyšok pôvodného vodného vodného hradu, ktorý stál v chotári Šintavy,
ale po zmene koryta Váhu, v Seredi. Dnešný stav odráža prestavbu kaštieľa 
z r. 1841. Dominantou mesta je rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa 
z r. 1781, postavený v barokovo-klasicistickom štýle.

Sládkovičovo
Mesto Sládkovičovo sa nachádza na nive Dudváhu, ktorý tečie východnou časťou
mesta a Čiernej vody, na juhozápadnom okraji chotára.
Prvýkrát sa spomína v listine z roku 1326 v podobe Gyozyg. Obec predtým
Diosek - v stredoveku viackrát menila majiteľov.
V 14. storočí patrila Dudvágyovcom, Dudvagszeghyovcom, Orosovcom,
v 16. storočí budínskym klariskám. Koncom 18. storočia ju získali 
Esterházyovci, po nich Zichyovci. 
K starému Dioseku patrila osada Dudvágszeg doložená v listine z r. 1647
ako samostatná obec, ktorú v r. 1673-1683 zničili Turci a po ktorej dodnes
zostal iba názov chotárneho dielu.
Na území obce v rokoch 1785-1786 boli usadení nemeckí kolonisti. Táto 
kolónia sa začiatkom 19. storočia osamostatnila ako obec s názvom Nemecký
Diosek, zatiaľ čo starý Diosek sa od tých čias nazýval Maďarským. Tieto dve
samostatné obce boli v roku 1943 administratívne zlúčené pod názvom 
Diószeg. V roku 1948 dostala nový názov Sládkovičovo.
Štatút mesta bol udelený 1. januára 1983.
K mestu patrí aj osada Nový Dvor, kde koncom 18.storočia boli usadení
nemeckí kolonisti, ktorí sa neskoršie presťahovali ddo Nemeckého Dioseku.
V roku 1912 tu bola postavená šľachtiteľská stanica cukrovaru.
V meste sa nachádzajú pozoruhodné pamiatkové objekty: kaštieľ 
a mauzóleum Kuffnerovcov, administratívna budova cukrovaru z druhej
polovice 19. storočia, kostol Panny Márie zo začiatku 17. stor. a ďalšie.
Sládkovičovský cukrovar patrí medzi najstaršie cukrovary na Slovensku. 
Založený bol v roku 1867 viedenskými veľkopodnikateľmi z rodiny Kuffner 
a Guttman. 
V budove kaštieľa v súčasnosti sídli Inštitút vzdelávania odborov, ktorý 
zabezpečuje aj diaľkové štúdium na vysunutýc fakultách slovenských 
vysokých škôl.
Malá Mača bola prímestskou časťou Sládkovičova ale od r. 2002 je 
samostatnou obcou.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326 v podobe Mached.
Rímskokatolícky kostol v Malej Mači z polovice 13. storočia, zasvätený 
sv. Margite, patrí medzi významné románske pamiatky okresu.

Zaujímavosti z histórie aj súčasnosti ostatných obcí spadajúcich
do Galantského regiónu si môžete pozrieť na internetových stránkach
konkrétnych obcí (v oddieli Mestá/Obce).

 

Cestovný ruch

Galanta - TC Galandia

Galanta - Ranč na Striebornom jazere

Sládkovičovo - Termálne kúpalisko Vincov les

Slákovičovo - Ekopark Relax
- Včelárska paseka
(Kráľová pri Senci) - múzeum včelárstva na Slovensku

Jelka - vodný kolový mlyn

Tomášikovo - vodný kolový mlyn

Diakovce - termálne kúpalisko

Horné Saliby - termálne kúpalisko

Vodné dielo Kráľová nad Váhom - vodná nádrž na rieke Váh s možnosťou
rôznych vodných športov a rybolovu, futbal, tenis

Kostolná pri Dunaji - farma so sibírskymi tigrami

Veľký Biel - barokový kaštieľ, jeden z najväčších na Slovensku

Smolenice - Smolenický zámok - bývalý majetok grófa Pálfyho

Zámok Červený kameň (pri Modre)

 


Informačný bod

Užívateľský účet

Mapa Sládkovičova

Vyberte jazyk

KIC Ivančice

Galantsko.info

Kurzový lístok

MenaKurz
USD1.20
BGN1.96
CZK26.09
DKK7.44
GBP0.89
HUF308.34
PLN4.28
RON4.60
SEK9.53
CHF1.15
NOK9.34
HRK7.48
CAD1.47
CNY7.89
ZAR15.91
Zdroj: ECB